Prínosy projektu VMSP

Prínosy projektu VMSP-P-0024-09
podporovaného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja
číslo VMSP-P-0024-09: Systém chovu hospodárskych zvierat s využitím probiotík a rastlinných látok so zameraním na produkciu funkčných potravín živočíšneho pôvodu.


Overovaním postupov použitia probiotík a vybraných prírodných prípravkov na modelových zvieratách, aj postupným zavádzaním nových poznatkov do praxe sme ukázali, že je možné nahradiť používanie chemických látok - liekov v prevencii chorôb zvierat, stabilizovať zdravotný stav a udržať aj zlepšiť úžitkovosť zvierat v chovoch.

Na základe laboratórnych výsledkov možno konštatovať, že laktobacily sú konkurenčnou mikroflórou ku klostrídiám. Klostrídie sú podmienečne patogénne anaeróbne baktérie prítomné v črevách všetkých druhov zvierat aj u človeka, a ktoré sa môžu podieľať na vážnych zdravotných problémoch. Na základe týchto poznatkov sme navrhli preventívne opatrenia s využitím probiotík, prebiotík a rastlinných látok, ktoré obmedzia uplatnenie sa klostrídií v tráviacom systéme zvierat a pomôžu predchádzať viacerým chorobám ako kokcidióza, enterotoxémia jahniat, kozliat, teliat, nekrotická enteritída hydiny a ďalšie klostrídiové infekcie. Podstatné je, že pri tomto systéme prevencie nie je potrebné použitie liekov, ktoré majú viaceré nežiaduce účinky. Poznatky možno aplikovať aj do humánnej medicíny, nakoľko aj u ľudí sa klostrídie spolupodieľajú na výskyte v súčasnosti veľmi častých a vážnych ochorení ako je ulcerózna kolitída, rakovina hrubého čreva.

V rámci laboratórnych prác sme sa zamerali na vypracovanie metodiky na hodnotenie zdravotného stavu zvierat na základe zloženia mikroflóry hrubého čreva. Navrhnutú metodiku sme odskúšali pri hodnotení účinnosti nových probiotických prípravkov určených pre kone a pre králikov. Metódu je možné použiť aj pri hodnotení „mikrobiálnej kvality“ produktov a potravín živočíšneho pôvodu.

Z overovaní postupov a z viacerých pokusov vyplýva, že podávaním probiotického prípravku s obsahom laktobacilov v minimálnom titre 107 KTJ/g po dobu 5 – 7 dní sa zníži obsah klostrídií v hrubom čreve zvierat až z hodnoty 105 KTJ/g a viac pod hranicu 10 KTJ/g! Pričom modifikácia mikroflóry tráviaceho systému dospelých zvierat nie je jednoduchá, nestačí jednorázové podanie probiotického prípravku. Vplyv na zníženie obsahu klostrídií v črevách zvierat má okrem dodania aktívnych laktobacilov aj obsah ďalších symbiotických mikroorganizmov enterokokov, bifidobaktérií..., stav sliznice čreva, zloženie kŕmnej dávky, prebioticky pôsobiace látky, obsah hrubej vlákniny a štruktúry krmiva. Pridávanie humínových látok do krmiva podporí účinok a udržanie potrebného množstva laktobacilov a bifidobaktérií v črevách zvierat. Zloženie mikroflóry tráviaceho systému zvierat v prospech symbiotickej mikroflóry hlavne laktobacilov a bifidobaktérií má podstatný vplyv na celkové zdravie a odolnosť zvierat.

V projekte sme využili rastlinný prípravok Humac Natur, ktorý má vysoký obsah humínových kyselín. V súčastnosti sú humínové látky vo veľmi vysokej miere študované aj používané v mnohých štátoch Európskej únie aj v USA a Kanade. Majú výrazné detoxikačné, antiseptické a fungicídne vlastnosti. Využívajú sa v rastlinnej aj živočíšnej poľnohospodárskej výrobe aj v humánnej medicíne. Riešenie projektu začalo hlbší aplikovaný výskum týchto látok, ich vplyvu a využitia na podporu zdravia a úžitkovosti zvierat na Slovensku, s veľmi pozitívnymi výsledkami aj ohlasom. Podporil sa záujem odborných a vedeckých pracovníkov o ďalší výskum humínových látok a o spoluprácu v tejto oblasti. Humínové kyseliny potencujú účinok probiotík.

Významný je poznatok, že pri dlhodobom používaní prírodných látok a rešpektovaní fyziologických potrieb zvierat, sa postupne znižuje potreba liečby, zlepšuje sa celkové zdravie zvierat v chove, nakoľko postupne dochádza aj k ozdraveniu prostredia chovu a ekologickej rovnováhe. Dr.Mae-Wan Ho v knihe „Genetické inženýrství – nadeje nebo hrozba?“ (2000) uvádza, že mikroorganizmy v kľudovom štádiu pokrývajú povrch predmetov v prostredí, vytvárajú biofilm – tenkú vrstvu exracelulárnej matrix vylučovanej mikróbami. Biofilm tvorí jeden alebo veľa rôznych druhov mikróbov, tvoriacich organizované spoločenstvo (makroorganizmus, spoločenstvo buniek v symbióze), ktoré sa v ekologickom vyrovnanom stave nemnoží - neproliferuje, je stabilné. V organizme mikrobiálny biofilm pokrýva všetky sliznice tráviaceho, urogenitálneho a dýchacieho systému aj sliznicu mliečnej žľazy, kožu a predpokladá sa, že aj endotel ciev. Mikroorganizmy vstupujú do fáze proliferácie následkom stresu, ktorým môžu byť znečisťujúce alebo antimikrobiálne látky - látky narušujúce ekologickú rovnováhu! Vznik nových virulentných patogénov úzko súvisí s deštrukciou ekosystémov!

„Stratégia boja s infekčnými chorobami uplatňovaná v posledných päťdesiatich rokoch ide celkom zlým smerom. Súčasnú krízu zdravotného stavu obyvateľstva, ktorá sa prejavuje infekčnými chorobami a rezistenciou na antibiotiká, vyvolala koncepcia „boja s prírodou – antimikrobiálne zameranie“, pričom mikrooganizmy vyhrávajú. Ekologický stres vyvoláva proliferáciu patogénov, je analogický fyziologickému stresu, ktorý vyvoláva nekontrolavateľnú proliferáciu rakovinných buniek a mutácie. Fyziologický stres – fyziologická nerovnováha je spôsobená znečisťujúcimi látkami v prostredí, toxickými odpadmi, rezíduami pesticídov, iných chemických látok aj infekčnými mikroorganizmami vo vode a potravinách, podvýživou, sociálnym stresom, psychickou záťažou... Sú to epigenetické vplyvy, ktoré podporujú vznik mutácií v organizme ľudí, zvierat aj v mikroorganizmoch.“ Infekčné agensy – vírusy, baktérie, plesne, parazity nie sú prvotnou príčinou chorôb. Príčiny chorôb, ktoré umožnili uplatneniu sa patogénnych mikroorganizmov (vyvolať chorobu) sú v narušení ekologickej a fyziologickej rovnováhy v organizme a v prostredí!

Dlhodobým používaním mnohých chemických, syntetických a antimikrobiálnych látok sa z prostredia vytlačili symbiotické mikroorganizmy v prospech podmienečne patogénnych mikroorganizmov. Použitím probiotických prípravkov môžeme vrátiť symbiotické mikroorganizmy do prostredia - ich pôsobením umožniť zvýšenie mikrobiálnej diverzity v prospech symbioticky pôsobiacich mikroorganizmov, vytvorením vhodných podmienok. Umožniť vytvorenie biofilmu na slizniciach, koži v prostredí, ale len v prípade, že vytvorenie a stabilita biofilmu nebude narušovaná chemickými, antimikrobiálnymi látkami a nefyziologickými vplyvmi. V prevencii a liečbe chorôb odporúčame namiesto chemických látok použiť rastlinné prírodné preparáty - látky, ktoré nenarušujú fyziologickú a ekologickú rovnováhu organizmov a prostredia, práve naopak, podporujú prirodzené regeneračné a obranné mechanizmy živočíchov. Správnym používaním prírodných prípravkov, rešpektovaním fyziologických potrieb zvierat docielime dobré zdravie aj žiadanú úžitkovosť.

Humínové látky môžu byť dobrým prirodzeným prostriedkom na odstránenie toxicky pôsobiacich látok z prostredia aj na detoxikáciu organizmu. V prírode sa vyskytujú v liečivých bahnách, v ornici, v organických hnojivách, v rašeline, lignite a v hnedom uhlí. Priemyselným využívaním pôdy a hnojením umelými hnojivami sa ich obsah v pôde v ostatných desaťročiach významne znížil, preto v s&´časnosti chýbajú vo výžive rastlín, zvierat aj ľudí. S tým pravdepodobne súvisí aj zvýšený výskyt niektorých chorôb rastlín aj živočíchov (plesňové choroby, vyššia vnímavosť na infekčné choroby...). Je potvrdené, že humínové kyseliny potencujú účinok probiotík, o čom sme sa presvedčili aj v riešenom projekte. Možno predpokladať, že umožňujú vytváranie ekologickej rovnováhy a prirodzeného biofilmu. Humínové látky sú veľmi dobrými sorbentmi rôznych látok, čo u živočíchov môže eliminovať alebo zmierniť nepriaznivé účinky rôznych toxínov.

Novým prístupom k prevencii a liečbe chorôb zvierat bez použitia chemických liekov s rešpektovaním fyziologických potrieb zvierat možno postupne ozdraviť chov a následne získavať kvalitné a zdravé produkty zvierat, bez rezíduí chemických látok a patogénnych mikroorganizmov. Tieto je možno konzumovať bez tepelnej úpravy – bez znehodnotenia aktívnych enzýmov, či probioticky pôsobiacich mikroorganizmov. Takéto produkty môžeme považovať za funkčné potraviny.


Nitra 15.11.2011
MVDr. Darina Pospišilová, PhD., VETSERVIS, s.r.o.